"Herec nikdy neopúšťa svoju prácu, i keď musí odísť."Toto bolo motto prvej slovenskej profesionálnej herečky, národnej umelkyne a pedagogičky Hany Meličkovej. Narodila sa v prvých dňoch nového storočia, 27. januára 1900 v Turčianskom sv. Martine do početnej rodiny zbormajstra Jána Meličku, ktorý mal so svojou ženou dohromady 10 detí. Už od malička sa túžila stať učiteľkou hudby, pričom tieto plány
"Herec nikdy neopúšťa svoju prácu, i keď musí odísť."Toto bolo motto prvej slovenskej profesionálnej herečky, národnej umelkyne a pedagogičky Hany Meličkovej. Narodila sa v prvých dňoch nového storočia, 27. januára 1900 v Turčianskom sv. Martine do početnej rodiny zbormajstra Jána Meličku, ktorý mal so svojou ženou dohromady 10 detí. Už od malička sa túžila stať učiteľkou hudby, pričom tieto plány sa jej z veľkej časti naplnili, keď v rokoch 1923-26 pracovala ako učiteľka na Župnej hudobnej škole v Martine. V rokoch 1919-23 študovala v Prahe herectvo a hru na klavíri.V roku 1926 dostala angažmán do činohry SND, kde účinkovala vyše 50 rokov (kvôli vojne mala vynútenú prestávku v rokoch 1939-45) až do svojej smrti a stvárnila v ňom takmer 300 postáv. Veľký úspech zožala už hneď pri svojom prvom vystúpení v Borodáčovej inscenácii Salome a kritici o nej vtedy písali ako o prvej modernej tragétke v našich divadelných dejinách. V divadle stvárnila množstvo rôznorodých postáv či už v hrách Shakespeara: Hamlet (Gertrúda), Macbeth (Lady Macbeth), Veselé paničky z Windsoru (Quickly) či Romeo a Júlia (dojka), tak aj v Tolstého Anne Karenine, kde stvárnila hlavnú rolu. Jej herectvo sa vyznačovalo prudkou živeľnosťou, ale vždy smerovalo do jednoty myšlienky a tvaru, podriadené zmyslu inscenácie.Svoj herecký filmový debut zažila rovnako ako aj Ctibor Filčík, Otto Lackovič, Ivan Mistrík či Alojz Kramár v komédii KOZIE MLIEKO, jedinom réžijnom počine Ondreja Jariabka z roku 1950. Objavovala sa tiež po boku Jozefa Krónera v satirických komédiach ZEMIANSKA ČESŤ podľa Janka Kalinčiaka a s obdobia starej Bratislavy STATOČNÝ ZLODEJ. Vážnejšej postavy sa jej potom dostalo o niekoľko rokov neskôr v dráme POLNOČNÁ OMŠA. Potom sa začala objavovať už len v televíznych filmoch a seriáloch, kde je jej tvorba veľmi bohatá. Excelovala v Tajovského ŽENSKOM ZÁKONE, vytvorili tiež nezabudnuteľné postavy v inscenáciach Jesenského POMSTA STAREJ DÁMY ALEBO NA KAŽDÉHO RAZ DôJDE či MUMU z obdobia cárskeho Ruska podľa Turgenevovej poviedky.Okrem toho často účinkovala aj v rozhlase (Letiace tiene, Živý bič...). Jej tvorba sa stala príkladom spätosti duševného života postáv s ich fyzickou tvárnosťou. K tomu jej pomáhala precízna herecká technika a na duševné hnutia mimoriadne citlivá tvár. Hana Meličková bola držiteľkou mnohých významných cien a vyznamenaní. V roku 1951 sa stala laureátkou Štátnej ceny a vyznamenania Za zásluhy o výstavbu (1960). Okrem toho sa mohla pýšiť titulmi zaslúžilá umelkyňa (1955) a národná umelkyňa (1961). V roku 1970 dostala významné ocenenie za televíznu tvorbu Zlatý krokodíl.Herečka bola manželkou významného slovenského historika divadelného kritika, profesora Daniela Rapanta. Zomrela náhle 10 dní pred svojimi 78. narodeninami. V deň pohrebu odmietol vtedajší Národný výbor nakrátko zastaviť premávku na Gorkého ulici v Bratislave, aby smútočný sprievod mohol prejsť od Činohry okolo historickej budovy SND. V roku 2000 vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR príležitostnú známku z emisného radu Osobnosti s jej vyobrazením v divadelnom kostýme v nominálnej hodnote 4 Sk a pomenovaná je po nej aj ulica v Bratislave. Pochovaná je v rodnom Martine.(zdroj: CSFD.cz, autor: Stanislav "curunir" Bystrian)